Djangooo, rozumní kritici a guľová dáma.

Autor: Barbora Šikutová | 3.2.2013 o 11:37 | (upravené 3.2.2013 o 14:48) Karma článku: 5,36 | Prečítané:  541x

Tento týždeň som konečne zhliadla nový Tarantinov film - Django. Prekvapivo romantický, vtipný a odvážny a ešte k tomu zobrazujúci (po Bastardoch) ďalšiu temnú kapitolu našich dejín - otrokárstvo Ameriky - citlivo a pocitovo mrazivo verne. Niektorí slovenskí kritici ho však dokázali uchopiť len svojim rozumom - a vyzneli ublížene a prázdno. Skutočnú hodnotu pre mňa má názor zo zážitku, zo spojenia mysle s prežitým. A našiel sa aj taký.

Realita aj paródia, vyvážene a zároveň hravo, ako by príbeh režíroval sám Život. Intenzívne a expresívne v troch hodinách, ktoré mi ubehli ako nič. Klobúk dole! Film zahrial stále živým hrdinstvom, nádejou, úspešným bojom o lepší život, obetami, ktoré stáli za to, spolupatričnosťou ľudí rovnakých hodnôt a láskou, pre ktorú sa oplatí žiť. A to všetko som si so sebou odniesla z kina domov na pekných pár dní. Áno, bol aj o ťažkom živote otrokov a ponížení človeka na vec ako spoločenskej norme. Dobre, že sa do takýchto tém vŕta. Konfrontácia s temnom v našej kolektívnej skúsenosti nám len prospeje, minimálne na sebareflexiu. Aspoň dokým si všetci nebudeme vážiť jeden druhého a cudzí, aj svoj vlastný, osobitý spôsob života. Veď narodiť sa môžeme na hociktorej strane. Povýšenosť a mudrlantské súdenie iných, sú síce ľahšie formy nechápania hodnoty človeka, no stále rozbujnené. Zavedením otrokárstva dala naša spoločnosť zelenú slobode prejavu neľudských úchyliek. A hoci sme už od vtedy hodnotovo ďalej, aj medzi nami žijú ľudia bez zábran a citu, ktorí keby mali moc a spoločnosť by im to odobrila, vedeli by byť rovnako krutí ako niektorí otrokári. A takí by Djanga mali pozerať povinne.

Vo výbornej nálade z filmu zvedavo čítam, čo sa k veci napísalo v intelektuálnom týždenníku. Najprv traja páni: nezaoberali sa filmom, skôr režisérom a nepáčil sa im. Jeden sa ho snažil zmýtizovať ako nepredvídateľného, k hodnotám ľahostajného hráča o pozornosť publika za každú cenu a zhodiť ako vykrádača cudzích filmov. Druhý (slovenský nekultový režisér...) vykonštruoval obraz vypočítavého obchodníka, prvoplánovo kupčiaceho s vlastnou viac menej nezaslúženou kultovosťou. Tretí (kedysi šéfoval vnútru, no s postojmi typicky zvonka) zaostrený v chlade morálky s dešpektom konštatuje, že režisér pozná len pomstu a násilie a v jeho filmoch nenašiel ani transcendentno ani žiadne ľudské city!, čomu je na vine aj Doba.  - Nakoľko títo ľudia dokážu vnímať svet mimo zrkadlá svojich trápení a nakoľko si ho vedia naozaj užiť?

Napokon, prekvapivo dáma, ako jediná bola filmom aj režisérom nadšená. Na krv sme zvyknuté, to je fakt, žeby preto nás kýble kečupu na scéne neodstrašili? : ) Mnohí vieme rozlíšiť kečup od krvi a skutočné násilie od hraného. Ženy k tomu majú prirodzene trocha bližšie - Je esenciálne ženské vedieť momenty lásky aj bolesti uzemniť a spojiť s vlastným životom a vycediť zmysel z podstaty vecí. A to je presne to, čo mi chýbalo v ostatných troch kritikách a bez čoho sú len zlátaninami rozumu opretého o predsudky.

Z článku Zuzany Mojžišovej šiel vlastný zážitok. To je, keď niečo vidíte, vžijete sa do toho, precítite to, spojíte s vlastnou životnou skúsenosťou až Vám to dá zmysel. Kruh sa uzavrie a spokojne si mädlíte ruky, lebo pochopenie vždy obohacuje. U nej napríklad - parafrázujem: "surrealistická krv prestrelky očisťuje vtedy, keď vyvažuje zlo a slúži spravodlivosti. Keď však tečie v krutej realite otroka, cítiť ju so všetkou vážnosťou unikajúceho života". No nádhera! Konečne spojená mužská ostrosť mysle so ženskou nespútanosťou a hĺbkou cítenia. Bez toho spojenia sú reči len bláboly. Je jedno či babské alebo chlapské.

Keď už som o Tarantinovi prečítala toľko zlého, na vyváženie režisérovi za seba ďakujem, že mi cez svoje filmy dovoľuje vstúpiť do svetov ľudí a do období, kam by som sama nešla. Rozširuje mi tým obzory. Ďakujem, že jeho hrdinovia sú čiernobieli, teda ľudskí, robiaci tak ako ja chyby aj správne veci. Cez jeho charaktery nakuknem aj do života ľudí, ktorých radšej nepotrebujem stretnúť. Ďakujem aj za ukázanie, že násilia sa netreba báť, je dobré konať a ukázať aj svoju silu, že aj tak do hry vždy nepredvídateľne vstupuje Život, ktorý to popretáča - teda nič nie je dopredu stratené. Po Jackie Brown a Kill Bill si ma Djangom definitívne získal.

A čo na to Django? Na všetkých rozumákov by len hodil ukážku svojho jedinečného sexi chrupu. Lebo gule a naplno žitý Život majú našťastie nad rozumom navrch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?